Jazykové okienko: “Na” alebo “proti” chrípke?
Podľa Lexikónu slovenského jazyka sa predložka “na” aj predložka “proti” používajú v prípadoch, keď sa určuje účel a cieľ. “na” sa používa v spojení s akuzatívom, “prot”i v spojení s datívom. Zdá, že oba tvary sú z jazykového pohľadu správne:
- na chrípku
- proti chrípke
Takže istá nádej na správnosť oboch tvarov by tu bola. Ale! Ak berieme čisto významový rozdiel, tak “na” je pocitovo skôr o získaní zväčšení niečoho, “proti” o stratení. Pri pohľade do Slovenského jazykového korpusu už získame jasnú istotu:
- pre chorobu byť pripútaný na posteľ: ležať v nemocnici, ležať v horúčke, na chrípku, ležať na smrť chorý
- zbavovať choroby, uzdravovať: liečiť chorých (na chrípku ap.)
- účel, na: liek proti chrípke,
Všetko je inak
A teraz do toho zamontujeme odborný farmaceutický aspekt. Ani jeden z liekov, ktoré sa najčastejšie spomínajú v súvislosti s liečením chrípky nelieči chrípku ako takú. Nie sú proti chrípke.Teda nezabíja vírusy, pôvodcov chrípky. Lieky, ako Coldrex, Nurofen stopgrip a ďalšie, liečia “príznaky chrípky”. Liečia v zmysle odstraňujú, alebo potláčajú intenzitu týchto príznakov.
Takže v súvislosti s liekmi s obsahom pseudoefedrínu je správne:
- liek na potlačenie príznakov chrípky
- liek proti príznakom chrípky.
Akékoľvek jazykovedné odborné stanovisko veľmi rád privítam v komentároch.
- Tiež by vás mohlo zaujímať:
- Chrípka, prechladnute – od novembra do marca
- Freenosal – morská voda na čistenie nosa
- Voči novej chrípke sa môžu zaočkovať všetci
- Pandémia chrípky nie je a všetci nadávajú
- Slovensku dodá vakcínu proti novej chrípke Sanofi Pasteur
mierne off-topic:
ako spoľahlivo sa dá (dľa tvojich subj. skúseností i obj. vedomostí) diagnostikovať chrípka a rozlíšiť od prípadného samostatného či súbežneho bakteriálneho pôvodu ochorenia ?
A za ďalšie, ako veľmi (subj.?) sa lekári uchyľujú k predpisovaniu antibiotík “pre istotu” pri symptomoch chrípky?
A konečne aký je na to tvoj názor. Je lepšie “pre istotu” dať antibiotiká alebo lepšie “riskovať”, že telo si (pomalšie a horšie) poradí a s prípadnými bakterkami.
Dík
1. Diagnostika je úplne mimo doménu farmaceuta, takže neodpoviem. Len viem, že laboratórne potvrdených chrípok je vrámci skupiny “chrípkových” chorôb v jednotkách percent.
2. Spotreba antibiotík mierne rastie, teda ak sa pozrieme do štatistík, kde sa vyskytuje takzvaný priemerný pacient (ktorého nikto nikdy nevidel). Zásadný problém je definovať “pre istotu”. Vždy to závisí od celkovej kondície konkrétneho pacienta, životného štýlu, ostatných rizikových faktorov…
Ale áno, môže sa stať, že sú antibiotiká indikované na nátlak pacienta. Dosť to súvisí s celkovým prístupom ľudí k liečbe. “Dáme si tabletku a je po probléme.” Pritom antibiotiká len podporujú imunitný systém a veľká časť užívaných antibiotík sú antibiotiká bakteriostatické, nie bakteriocídne, teda len brzdia rast nových, existujúce nezabíjajú. Zabiť baktérie musí imunitný systém sám.
3. Áno, presne si to pomenoval. Je to o miere rizika. Starší pacient má inú mieru rizika, že nezvládne dve súbežné infekcie (vírus + baktéria) ako vyšportovaný mladík. V medicíne je s týmto problém, pretože sa ťažko hľadá ešte únosná miera rizika. Vždy je to ako stáť nad priepasťou bez zábradlia…
Je vždy na ošetrujúcom lekárovi aby toto riziko uvážil a zakomponoval ho do svojho rozhodovania (a odborného zdôvodnenia) o konkrétnom pacientovi. Som vždy na strane indikovanej liečby Keď je preventívne užívanie (pre istotu) indikované, teda oprávnené, má svoje miesto.
dakujem :_)