Keď solím reďkovky, myslím na diuretiká
Nakrájajte reďkovky na tenké plátky a jemne ich osolte. Po chvíli sa začnú na povrchu objavovať kvapky vody.
Ide o jav, kedy sa systém snaží na oboch stranách bunkovej membrány opäť nastoliť osmotickú rovnováhu.
Reďkovky sa skladajú z buniek a tie majú na povrchu obal – membránu. Membrána je polopriepustná a udržiava rovnováhu iónov a vody v bunke. Aby ich tam bolo akurát, ani veľa ani málo. Keď reďkovky osolíme, dostaneme na povrch buniek veľa soli. Membrána sa snaží vyrovnať stav, takže začne preberať ióny sodíka dovnútra a molekuly vody vytláčať von.
Bunka nemá merák, nevie koľko vody je správne množstvo. Jednoducho sa snaží len vyrovnať koncentráciu (správne povedané osmotický tlak) iónov. Ak reďkovky osolíme poriadne, vytečie z nich tá voda skoro všetká.
A teraz k našim diuretikám. Sú to lieky, ktoré vyťahujú v obličkách ióny sodíka a draslíka von z tela a tým vytiahnu aj molekuly vody. Na povrchu buniek v obličkách vytvoria presne ten stav, ako keď osolíme reďkovky. Takže za iónmi vylezú von molekuly vody a my tú vodu potom vylúčime.
Diuretík je viac druhov, niektoré sa volajú kálium šetriace, lebo majú schopnosť selektívne vyberať len sodík a draslík nám vracajú. Aby bol pomer sodíka a draslíka ten správny je dobré pre mnoho dejov v našom organizme.
Tak takéto myšlienky mi behali po mozgovni, keď som si dnes ráno pochutnával na chlebe s maslom s reďkovkami. Také mierne orosené reďkovky mám najradšej.
- Tiež by vás mohlo zaujímať:
- Fľaškové nutkanie a ďalšie mýty pitného režimu
Zatiaľ bez komentárov.