Dať sa očkovať alebo nedať sa očkovať : Lekáreň na webe

Dať sa očkovať alebo nedať sa očkovať

Napísal: Martin Pilnik, dátum vydania: 18. Jún 2010

Rozhodnutie či sa nechať očkovať alebo sa nenechať očkovať musíte urobiť sami. Ja vám môžem len ukázať ako na to: Je to o posúdení troch rizík:

Riziko nakazenia sa.
Riziko poškodenia od vakcíny.
Závažnosť následkov ochorenia.

Má ma kto opľuť?

Ak je riziko nakazenia významné, tak je zbytočné riskovať, keď sa tomu dá predísť. Ak riziko nie je, je zbytočné nechať sa očkovať. Napríklad taká žltačka: Kým bola žltačka mimo okruh populácie, kde sa bežne denno denne vyskytujem, bolo zbytočné sa nechať očkovať. Akonáhle sa infikovaní bezdomovci vozia rovnakým autobusom ako naše deti do školy, šli sme do toho celá rodina.

Nezabije ma skôr vakcína ako choroba?

Informácií o nebezpečnosti vakcín sa po svete potuluje nekonečne. Spoločnosť vynakladá veľké peniaze na to, aby si živila oprávnené autority a ich systém zberu informácii o nežiadúcich účinkoch. Aj z vašich daní na to prispievate. Skúste teda tieto vynaložené peniaze aj využiť a počúvať čo hovoria práve hygienici a úrad pre registráciu liekov.

Dôležité je aj ako je staré dané očkovanie. Ak sa vakcínou očkuje už desiatky rokov, je to super. Máme dáta nie len z prvého podania človeku, z predklinického skúšania na dobrovoľníkoch, ale aj dáta z bežnej už očkovanej populácie.

Čím sa viac očkuje, tým sa viac môžeme poučiť na nešťastí iných. Kým sa očkovanie dostane do populácie, je tvrdo podrobované testovaniu, aby sme maximálne možne znížili riziká. Ale niečo ako priemerný človek neexistuje. Áno, ľudia sa k nemu viac ako menej približujú, takže sa dá zovšeobecňovať. A čím viac máme tých nežiadúcich účinkov z čím väčšej vzorky dát, tým lepšie vieme predpovedať riziká v podivných konšteláciách príjemcu očkovania. Napríklad ako sa znáša očkovanie s tehotenstvom, diabetom či plochými nohami.

Zas o tej žltačke: Dlhodobé podávanie pomaly už v rádoch miliónom ľudí ukazujú, že tá vakcína (aj samostatná aj dvojkombinácia) je dosť bezpečná. Miliónový dátový súbor je sen každého prognostika.

Riziko 1%, že budete mŕtvy na 100%

Zvažovanie následkov ochorenia je niekedy jednoduché. Napríklad u vakcín na záškrt, čierny kašeľ, pravé kiahne a podobne. Tam je bod 3 na úrovni desiatok percent úmrtnosti teda pomer benefit/risk je jasný. Keď to dostanete, tak na to umriete. Bodka, rozhodovanie skončilo, šťúrte do mňa. (”Včera večer po šťúraní” citácia z TV pentalógie o Básnikoch v Čechách)

U ľahších chorôb je to komplikovanejšie. Dáme príklad? Dáme!

Dr. Stríkačka

Majme nejakú nepomenovanú chorobu: Je pár percent pravdepodobné, že to dostanete a ak aj áno, tak na 80% to prebehne ako chrípkové ochorenie bez povšimnutia, na 18% si síce užijete svoje ale bez následkov, na 1% vám ostanú nejaké následky a na 1% umriete.

Odporúčam vám pri zvažovaní tretieho bodu začať od konca. Čo to vlastne znamená, že na 1% umriete? No to znamená, že ak si vytiahnete čierneho Petra, budete od teraz už na veky a na 100% kompletne mŕtvy. Aby aj ajťáci pochopili: Stav je binárny 1 a 0. Žijete alebo game ower. Zvážte to.

Matematika hrá s nami. Ak je 1% že to dostanete, tak len z tohto malého jedného percenta sa počíta to riziko 1% mŕtvych. Je to nula nula skoro nič. Ale pripomínam, ste kompletne mŕtvy. Ja viem, neuľahčujem vám to rozhodovanie.

A ešte vám to skomplikujem. Informácie o závažnosti následkov sa môžu v čase meniť. Pamätáte ešte na pandémiu prasacej chrípky?

Okolo tej chrípky to bol z počiatku problém práve bodu číslo 3. Nikto nevedel, či nepôjde o tvrdý a pandemický druh a nikto nevedel, ako by sme sa s takým vedeli vysporiadať v dnešnom čase antibiotík (v 1912 umrelo vysoké percento nie na chrípku ale na sekundárne bakteriálne infekcie). A prvé pravidlo prevencie je: Ak nevieš, predpokladaj najhoršie. A preto bolo odporúčané očkovať sa.

Nakoniec sa ukázalo, že je to bežne nebezpečná chrípka a že antibiotiká sú dobrá vec. Problém bodu 3. spadol skoro do nuly. Tak sa spláchne do záchoda veľa peňazí vydaných preventívne (joooj, keby sme to boli vtedy vedeli… ) a nie je dôvod aby sa bežne zdravý človek nechával očkovať špeciálne. Na jeseň bude jedna vakcína, kde bude aj “prasací” druh A H1N1. Budúcnosť robí z minulosti smiešnu historku.

Záver je len a len na vás

Skutočnej rady sa odo mňa nedočkáte. Viete, psychická pohoda pacienta je významným činiteľom v účinnosti liečby. Aj ak by som vám dobre poradil a aj to dobre dopadlo, no vy by ste s tým neboli vnútorne psychicky stotožnení, nebudete mať síce žltačku, ale budeme vás liečiť na depresiu. Aj keď sa vám to bude zdať divné, ja mám rád zdravých ľudí, ktorí moju prácu nepotrebujú.

Píšem to preto, že chcem ukázať ten model, podľa, ktoré ho treba zvažovať. Žijete v nejakom priestore, sú nejaké riziká následkov choroby a nejaké riziká vakcíny. U tých rizík choroby odporúčam zvažovať najväčších následkov. Preto píšem o tom kompletne mŕtvom. To je najväčší z následkov a nerád by som bol, aby ste nad tým neuvažovali.

Keď to zvážite, príďte. Keď máte málo podkladov, hľadajte ich, pýtajte sa svojho lekára, lekárnika. Radi vám dáme podklady, aby ste sa mohli sami rozhodnúť. Ja milujem rozhodnutých pacientov.

Veľmi osobný dodatok

Aby ste to mohli posúdiť objektívne, dodávam, že som lekárnik a zástanca očkovania. Z každej predanej vakcíny vo svojej lekárni má lekárnik nejaké to percento. V ostatnom čase sa ma veľa ľudí pýta, či sa majú dať očkovať na letné choroby ako sú encefalitída a žltačka. To, čo som napísal do tohto článku, hovorím každému. A stále čakám len a len na jeho vlastné rozhodnutie.

A či som sa ja dal očkovať? Nuž, dodržujem pravidlo a neliečim svoju rodinu, vždy rozhoduje manželka. Väčšinou. Teda skoro väčšinou. No dobre, tak posledné slovo mám ja.

Je to na vás priatelia, sme slobodní ľudia v slobodnej krajine.